Balko:
– Som ti povedal, že si to kružidlo nemáš pchať do očí, tak prečo si ho tam pcháš?
– Ja som s tebou husi nepásol a kozy nenaháňal po ihrisku.
– Prečo som ja taký sprostý?
– Nebudeš mi rozvalený na lavici!
– Nehnevajte ma, ja mám iba jeden krvný tlak!
– No my matematici sme čulý národ, my by sme si všetko skracovali.
– Eva...Jana...Iva...
– Česť práci!
– ...lebo v tomto sa môžeš kľudne pomýliť, ale pokiaľ viem tak nie...
– Niekedy som lajdák a nepíšem ten pištek.
– S pištekom?
– Čo nemáš všetkých doma aby si to pochopil, alebo čo?
– Ak mi vypočítaš, že 19-9 je 28 alebo 10, dám ti rovno 5.
– Na vašu prípravu mám len jediné slovo: ignorancia a lajdáctvo!
– Buď ticho, aby sme ťa počuli!
– Nefrkaj ako jazdecký kôň!
– Sadni si, veci nachystaj... Zober zošit, knihu, rysovacie pomôcky...
– Šibe mi, šibe mi, šibe mi...
– Nevstupuj do mojich kruhov!
– Čiže 3, 2, 1, štart!
– Týždenníci okolo koša!
– Tak rozprávaj nahlas a daj si mikrofón do uší.
– Vieš ako vyzerá ementál? Lebo vaše vedomosti sú také isté!
– Nabudúce vezmem auto a hodím sa pod vlak.
– Čo sa tu ja s tebou naťahujem ako s gumou na trenírkach?
– ...a chechceš sa mi tu na všetky strany svetové aj nesvetové!
– Prepáč za slovo: Prd makový!
– Čo máš IQ mechúrniky -30°, či čo?
– Vieščo, prosím ťa, neštvi ma. Lebo ti tú špongiu napchám do úst. Naozaj!
– Keby som chcel, tak tu s Evou spravím také čoro-moro, že si pôjde sadnúť a nebudú jej stačiť ani 4 kýble.
– Évá... Čo si ako zakliata panna vo Váhu? Ty si zakliata panna vo Váhu a ja som divný Janko. Évá! Na čo máš toto? Ukazuje na ústa Teda.... okrem bozkávania. Čo sa smeješ? Ja sa tiež bozkávam, napríklad so svojou ženou, so svojimi dcérami, dokonca so svojím synom! Teda, bez urážky, Eva.
Balková:
– Jeden bude mäkké i, aj keď im vykáme.
– Ej hrmenlágoš metla!
– zadáva úlohu A posledné, čo si odpíšeš od spolužiaka bude...
– Rado, si nejaký nemožný dneska, čo si si vypil?
– Píš si to hoc aj na toaletný papier! Mne je to jedno. Ale budeš to mať!
– Tak ja vám chcem popriať všetko dobré do nového roku tisícdeväťsto...dvetisícdevaťstodesať.
– Takže maximálny počet získala Majka :D. Len 3 body stratila...
– Vidím, že nedokážete bez alkoholu žiť...
– Písomka zajtra by dopadla.... katastrofizmus.
– Videla som ťa, ako si Anežku obštipkával. Evku môžeš, lebo tú až tak nevidím.
– Je to taká kratučká báseň. Ale myšlienky obsahuje také, že koniec.
Blaško:
– Vo Frankfurte nad Mohanom je veľké letište. Viete?
– Je to najväčšie lovište rýb na svete.
– Nachádza sa tu najväčšie prístavište na svete.
– Táto oblasť je veľmi riedko zaľudnená stromami.
– Pozeráme video... Viete čo to tam robí? TRIEDA: nie No vidíte, ani ja.
– Máš problém? Lebo ja hej, s chrbticou.
– Je to len veľmi malé územie. Pozrite. Je to celá táto veľká plocha.
– Môžem si Števa na chvíľu požičať?
– Prečo si neprišiel na tenis? Si na materskej?
– Hlavne sa bavíte! Teda patrí to hlavne pre mužskú časť... Teda od muža máš ešte ďaleko, takže chlapčenskú. Vlastne, patrí to pre detskú mužskú časť populácie.
– Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým nenastane úraz.
– A,B,A,B,A,B,A,B. o chvíľu: Takže, nastane zmena, ja som si totiž žiadne skupiny A,B nepripravil...
– Maroš sa hlási... Prosím? M: Mohol by som ísť, prosím Vás, na WC? Ja som vedel, že to bude nejaká blbosť.
– Kde spadne veľa zrážok? V zime alebo v lete?
– Písal som trošku nakrivo, ale je to tým, že nemám kriedu.
– Máš známky 3,4,2. Neviem, aký je to priemer.
– Ja viem, že nič nehovoríš, ale buď ticho.
– Portugalci: portugalské vína. Španieli: portugalské vína.
– Ktoré rovnobežky pretekajú územím Slovenska?
– vysvetľuje učivo Ja to viem, narozdiel od vás.
Ceconíková:
– Čo vám je smiešne? Ja? Nie. Dobre.
– Choďte do 3.B! To je niekde tam!
– Cestovné stojí 14 €, vstupné 2 €. Pre istotu vyberáme 15 €, aby sme mohli študentom zvyšok vrátiť.
– Ja som to dostala ako za trest tu učiť.
– Vydávate zvieracie zvuky.
Dorušiaková:
– V tichosti! Teraz počítam.
– Dajte si to takto, ale ak vám to nevyjde, dajte si to tak, ako vám to vyjde.
– To máte uterák na žltačku?
– Jedna plus koľko delene dva je tri?
– Rad napätia kovov: Keď na karnevale Magda ale značne želela za snivým pubíkom, hneď jej banda cudzích agresorov hegala autom.
– Už som preuhlíkovaná!
Chren:
– Pobite sa, pobite sa!
– Ja ti picnem takú poznámočku, že budeš z toho ružový.
– Nešprtaj si pri mandliach!
–
Koľkého je dnes? Dvadsiateho? Nevadí. Aj tak podľa dátumu neskúšam.
–
odpovedá Filipovi na zložitú filozofickú otázku Presne som včera večer rozmýšľal, že sa ma to spýtaš. Som dobrý, ale nenašiel som odpoveď.
– Nestihol som vám opraviť písomky. Viete kto za to môže? Francúzi.
Milanová:
– Ivetka už odpovedala? Trieda: Nie. Pýtala som sa dakoho?
– Ktoré dievčatá by prišli robiť nástenku? Kotúľ, Ligas
– Mňa nezaujíma, že prezúvky tvoje smrdia.
– Vám dneska haraší!
– Pôsobím na teba močopudne?
Millová:
– Pol sekundy.
– Ale ja som ti povedala, aby si si sadol, nie aby si rečnil.
– A Knaperek, pôjdeš do riaditeľne, lebo si nerobíš úlohy.
– Vážení, kto to nemá jasné, nech si to objasní.
– Daj mi tú tabuľu nižšie. Prečo ju máte tak nízko? Zdvihni si to.
– Tlačíš silou 10 kPa...
– Prestaň búchať, lebo ti buchnem!
– Elektrón je šialený.
– A zapamätaj si to podľa toho, že 11. september je nebezpečný pre Ameriku.
– Ja vám vychádzam v ústrety a ty ma ešte napádaš!
– Homogénne zmesi sa nedajú deliť. Keby som ich ale chcela deliť, tak použijem kryštalizáciu alebo elektrolýzu.
Sabaková:
– Vankúš, čuš už!
– V ostatných krajinách majú taký problém, že keď sa pozreme von oknom, tak sneží.
– Dažďový les stále prší.
– Je to koza a nemôžme povedať, že hej.
– Takže to by bolo k tomuto.
– Nekibicuj!
– Dneska ste boli dobrí. Dalo sa s vami robiť. Ale máte sprosté pindy!
Sabová:
– Števo nekotkodákaj!
– Anonym za päť!
– Maťo, ty tu rozprávaš ako posledný žaškovský valach.
– No tebe iba svätožiaru nad hlavu dať a môžeš osvetlenie po Kubíne robiť.
– (Niekomu vynadáva): Drzáň a ploštica! Jedno horšie ako druhé!
– Bože, ľudia, akokeby ste boli hotentoti nadruhú.
– Vilo! Ale ty si bol dobrý chlapec!
– Počuj, Adrián, ak chceš upozorniť na seba, príď mi povysávať.
– Keď ti udelím prvú kozmickú rýchlosť, tak budeš krúžiť okolo Zeme. Keď druhú, tak pôjdeš ďalej od Zeme, ale zostaneš ešte v slnečnej sústave. A keď tretiu, tak vyletíš von zo slnečnej sústavy. Čo je najvýhodnejšie? Tretia.
– Neopič sa, Adrián!
– Čo sa tam naťahuješ ako sopeľ na rukáve?!
– Kto do teba kameňom, ty do neho dvoma!
– Účinnosť musí byť menšia ako 100%, lebo to by ste museli ísť na plný plyn, a plyn máme len na 10 dní.
– Eliška Prečová si na mne zgustne!
– Maťo, takú ti strelím, že ti všetkými otvormi výjde tá potrava!
– Dávidovi K. Existujú čmagy a pačmagy. Ty si pačmaga.
– Oko mi šklbe.
– Čo Filipek, dusíš, dusíš? Aby som ťa ja nezadusila!
– Čo som ti diabol, keď sa tu žehnáš?
– Akí vy budete sprostí, taká ja budem protivná!
– Tu máme polovodičové diódy. Aha, aká maličká. Aha, aká veličká.
– Kvas, čo robíš? Kvasíš?
– Števo píše hlody Števo! To čo píšeš?! Denník či nočník?!
– Sila je čo? Vektor! Tak ho tam drbni!! o chvíľu Števo, nech ťa všetci svätí chránia, ak to nájdem v hlodoch.
Strežo:
– Ja keď som bol malý – to bolo ešte v minulom tisícročí...
– Paťo, to čo ste mi tam písali do tej písomky? Veď to vôbec nesúvisí! Tú štvorku som Vám dal len za tú pásomnicu nakreslenú.
– Filip sa rozhodol ísť na kariéru pseudovedca.
– o dvojičkách Ja som ich dlho nevedel rozoznať, ale teraz už viem, že Mirka má okuliare a Maťa nemá.
Záhorová:
– Vlado máš žiacku knižku?
– Vlado, keďže je dneska Mikuláša, tak ti tie známky nejdem zapisovať.
– Ideme pekne za radom. Takže koho vyvolám, pôjde.
– Kováčik, keby ľudstvo malo svoju budúcnosť v tvojich rukách, tak by sme boli ešte v dobe ľadovej!
– Filip, ty čo tak teplo pozeráš na Dávida?
– Koľko je do zvonenia? Dve minúty? Choďte kdesi!!!
– Filip, sľubujem pred všetkými, že ak sa nebudeš učiť nemčinu, a ty na to máš dobrú hlavu, tak ťa na poslednej hodine ostrihám!!!
– Dávid, poznáš to, keď fašisti dávali zajatcom kopať vlastné hroby. Tak aj ja teba teraz posielam po klasifikačný.
– Kováčik, si jediný svojho druhu.
Bencúrová: Sto Slovákov sme sa opýtali a hľadáme najčastejšie odpovede na otázku: "..."
Bodorík:
– Bože, Bože, deti, Bože.
– Choď za dvere, ale postav sa tak, aby som ťa videl.
– Vy ste taká crazy trieda...
Bruncková: Vankúš, opustite priestor.
Karabová: Kamarátka mi povedala, že dcére dá meno Kristína. Tak ja vravím: Ak jej dáš meno Kristína, tak ja dám svojej meno Bohuslava. A budeme ich volať: Krista, Boha, poďte obedovať!
Janeková: Netvárte sa slušne, aj tak ste neslušní. Sadnúť!
Nováková: Maťovi Skús napísať „format c“ a potom príde pán riaditeľ a urobí „format vankus“.
Pinteková: Glosa je taká úvaha, chce byť aj vtipná.
Prílepková:
– Ok, so...
– Everybody has a partner? Yes. Except David. You'll work alone.
– Ja som taký masochista, vieš?
Štelbacká: Daj si tam menej a urob viac a menej.
Samo: Ja byť Vami, tak ma tak zmlátim...
Zgútová: Bude sa pozerať horor. Je to nemé, čiernobiele a trasie sa to.